Život Prešova
online
online
Srdcovým ochoreniam možno predchádzať pohybom či zdravým jedálničkom
16.09.2015 Bratislava
Bratislava 16. septembra (TASR) - Nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie, veľa soli, nedostatok pohybu, obezita a stres podľa odborníka značne zvyšujú riziko kardiovaskulárneho ochorenia.
"Ak si dáme dve deci vína alebo pollitra piva denne, nie je to na škodu. Väčšie množstvo ale organizmus ohrozuje. Soli by sme mali v dospelom veku skonzumovať maximálne päť gramov denne. Zvyšuje sa totiž krvný tlak, ktorého následkom môže byť mŕtvica či zlyhanie srdca," upozornil lekár Tomáš Kampe. Obezita je pre človeka nebezpečná najmä v brušnej oblasti.
Prevenciou srdcových ochorení by preto mal byť aktívny pohyb. Riziko kardiovaskulárneho ochorenia a s tým spojené predčasné úmrtie klesá až o 30 percent. "Štatistiky úmrtnosti by ale nemuseli byť také vysoké, ak by ľudia identifikovali prichádzajúce príznaky a včas navštívili lekára," myslí si Kampe.
Medzi najčastejšie signály ochorenia patrí bolesť v hrudi. Hoci ju podľa lekára môžu spôsobiť aj tráviace ťažkosti alebo problémy s chrbticou, netreba ju podceňovať. "Fakt, že bolesť zapríčiňujú komplikácie so srdcom, je možné spoznať podľa jej umiestnenia za hrudnou kosťou mierne vľavo či v centre hrudníka," vysvetlil. Pacienti sa tiež často sťažujú na intenzívny pocit úzkosti, ktorý spravidla predchádza infarktu, závrate či krátkodobej strate vedomia, chronickej únave alebo nevoľnosti a nechutenstvu, kedy sa hromadí krv v brušných orgánoch.
Varovať môže aj rýchly či nepravidelný tep, potenie, opuchy alebo slabosť. Úlohu v identifikácii blížiacich sa zdravotných ťažkostí hrá aj genetika. "Riziko stúpa, ak sú genetické predispozície kombinované ešte s obezitou, nízkou fyzickou aktivitou, cukrovkou alebo záľubou vo fajčení," povedal Kampe.
Prevenciou by mala byť zmena životosprávy. Do jedálnička by dvakrát do týždňa mali pribudnúť losos, tuniak alebo makrela. Obsahujú jód a 3-omega mastné kyseliny EPA a DHA, vďaka ktorým je hladina krvného tlaku v prirodzenej hladine. Pomôcť podľa lekára môžu aj špeciálne doplnky stravy obsahujúce rybí olej a nenasýtené mastné kyseliny. Správnu činnosť srdca podporujú aj horčík, vitamíny B, C a E.
"Vyhnúť sa treba prílišnej konzumácii vyprážaných, pečených a grilovaných jedál a aj tučnému červenému a bravčovému mäsu. Zvýšený príjem čerstvého ovocia a zeleniny, celozrnného pečiva, nízkotučných mliečnych výrobkov a vlákniny by mal byť, naopak, na dennom poriadku," dodal.
"Ak si dáme dve deci vína alebo pollitra piva denne, nie je to na škodu. Väčšie množstvo ale organizmus ohrozuje. Soli by sme mali v dospelom veku skonzumovať maximálne päť gramov denne. Zvyšuje sa totiž krvný tlak, ktorého následkom môže byť mŕtvica či zlyhanie srdca," upozornil lekár Tomáš Kampe. Obezita je pre človeka nebezpečná najmä v brušnej oblasti.
Prevenciou srdcových ochorení by preto mal byť aktívny pohyb. Riziko kardiovaskulárneho ochorenia a s tým spojené predčasné úmrtie klesá až o 30 percent. "Štatistiky úmrtnosti by ale nemuseli byť také vysoké, ak by ľudia identifikovali prichádzajúce príznaky a včas navštívili lekára," myslí si Kampe.
Medzi najčastejšie signály ochorenia patrí bolesť v hrudi. Hoci ju podľa lekára môžu spôsobiť aj tráviace ťažkosti alebo problémy s chrbticou, netreba ju podceňovať. "Fakt, že bolesť zapríčiňujú komplikácie so srdcom, je možné spoznať podľa jej umiestnenia za hrudnou kosťou mierne vľavo či v centre hrudníka," vysvetlil. Pacienti sa tiež často sťažujú na intenzívny pocit úzkosti, ktorý spravidla predchádza infarktu, závrate či krátkodobej strate vedomia, chronickej únave alebo nevoľnosti a nechutenstvu, kedy sa hromadí krv v brušných orgánoch.
Varovať môže aj rýchly či nepravidelný tep, potenie, opuchy alebo slabosť. Úlohu v identifikácii blížiacich sa zdravotných ťažkostí hrá aj genetika. "Riziko stúpa, ak sú genetické predispozície kombinované ešte s obezitou, nízkou fyzickou aktivitou, cukrovkou alebo záľubou vo fajčení," povedal Kampe.
Prevenciou by mala byť zmena životosprávy. Do jedálnička by dvakrát do týždňa mali pribudnúť losos, tuniak alebo makrela. Obsahujú jód a 3-omega mastné kyseliny EPA a DHA, vďaka ktorým je hladina krvného tlaku v prirodzenej hladine. Pomôcť podľa lekára môžu aj špeciálne doplnky stravy obsahujúce rybí olej a nenasýtené mastné kyseliny. Správnu činnosť srdca podporujú aj horčík, vitamíny B, C a E.
"Vyhnúť sa treba prílišnej konzumácii vyprážaných, pečených a grilovaných jedál a aj tučnému červenému a bravčovému mäsu. Zvýšený príjem čerstvého ovocia a zeleniny, celozrnného pečiva, nízkotučných mliečnych výrobkov a vlákniny by mal byť, naopak, na dennom poriadku," dodal.
0
www.ZIVOTPO.sk
